Na Slovensku je okolo 50 obcí s menom Lehota. Už samotný názov týchto dedín niečo napovedá o ich vzniku. Prvým osadníkom novozaložených sídel udeľovali zemepáni na istý čas úľavu - lehotu od rôznych naturálnych dávok a peňažnej renty. Medzi ľuďmi, čo sa podujali zúrodniť a kolonizovať neplodné, zväčša horské oblasti, a zemepánom sa uzavrela písomná, alebo v starších časoch aj ústna dohoda, kde bolo presne vymedzené, na akú dlhú dobu budú prví kolonisti oslobodení od zemepánskych povinností.

Najdôležitejšou osobou spomedzi nových kolonistov bol škultét, alebo šoltýs, ktorý bol vlastne hlavným podujímateľom celej kolonizácie. Šoltýs zabezpečil ľudí, ochotných osídliť a zúrodniť dovtedy pustú a neúrodnú horskú pôdu. Organizoval a viedol práce spojené s týmto namáhavým dielom. Za zásluhy pri založení obcí, zemepán šoltýsom udeľoval rôzne výhody a slobody, najčastejšie v podobe dedičnej škultécie. Šoltýs a jeho priami potomkovia zostali osobne slobodní, nemuseli zemepánovi odvádzať žiadne platby. Ďalším privilégiom šoltýsov bolo dedičné richtárstvo v nimi založenej obci. Ostatní kolonisti užívali slobodu len do tej doby, kým neuplynula lehota - doba ich oslobodenia.

pecat

Pečať obce Stará Lehota

Trvanie lehoty bolo závislé od rôznych okolností, no pohybovalo sa v rozmedzí 6-20 rokov. Nižšia hranica lehoty sa dávala v tom prípade, ak šlo o zúrodnenie spustnutých a opustených plôch, lehota na 15-20 rokov sa udeľovala vtedy, keď osadníci- kolonisti zúrodňovali horské oblasti, kde predtým človek trvalo nesídlil. Toto bol aj spôsob vzniku Starej Lehoty, kde sa jej prví obyvatelia podujali na veľmi namáhavé dielo, zúrodniť lesnú a horskú pôdu, ktorá do ich príchodu nebola prakticky využívaná. Prvú fázu po založení Lehoty predstavovalo rozsiahle a niekoľko rokov trvajúce klčovanie lesných porastov.

Za akých okolností a kedy vznikla Stará Lehota, nemáme žiadne písomné správy. Vieme len toľko, že Lehoty v oblasti západného Slovenska Považského lnovca vznikali už v 13. storočí a do tejto doby môžeme klásť pravdepodobné počiatky obce.

V prvej písomnej zmienke z roku 1348 sa spomína len jedna Lehota, no je veľmi pravdepodobné, že šlo o celé územie, na ktorom už v tej dobe jestvovali dve osady (terajšia Stará a Nová Lehota). Nepriamym dôkazom je aj starolehotský rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša, ktorý bol postavený už v 14. storočí. Existencia kostola v Starej Lehote pred viac ako šiestimi storočiami potvrdzuje, že obec bola dostatočne rozvinutá, hospodársky zabezpečená a v obvode kostola musel byť dostatok veriacich.

Ešte začiatkom 18. storočia v Nitrianskej stolici, ktorá sa pokladala za hospodársky i kultúrne najrozvinutejšiu, boli dve tretiny z celkového počtu obcí bez kostola. Preto je skutočne pozoruhodné, že Stará Lehota, jedna z chudobnejších dedín tejto stolice mala v tej dobe svoj vlastný kostol už 4 storočia.

 

Zdroj: Ivan Mrva: Stará Lehota, Nová Lehota; 1998. ISBN: 80-967977-7-8


DMC Firewall is developed by Dean Marshall Consultancy Ltd